Divadelný ústav stredným školám
Knihy Dejiny slovenskej drámy 20. storočia a Divadelná architektúra na Slovensku sa zaradili medzi odporúčané študijné pomôcky pre žiakov a pedagógov stredných škôl.
Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR vydalo odporúčanie zaradiť dve publikácie Divadelného ústavu medzi učebné pomôcky pre žiakov stredných škôl. Takzvaná odporúčacia doložka sa týka publikácie Dejiny slovenskej drámy 20. storočia od Vladimíra Štefka a kolektívu autorov. Rovnaké odporúčanie získala aj ďalšia kniha Divadelného ústavu Divadelná architektúra na Slovensku od autoriek Henriety Moravčíkovej a Viery Dlháňovej.
Obe knihy sú jedinečnou pomôckou, vďaka ktorej môžu študenti stredných škôl získať ucelený prehľad o nedávnej i súčasnej slovenskej divadelnej histórii a architektúre.
Zoznámte sa s Dejinami slovenskej drámy 20. storočia
Kolektívne dielo Dejiny slovenskej drámy 20. storočia prináša v prierezovom vnímaní a vo vývinových súvislostiach ucelený pohľad na vývin a stav slovenskej drámy v 20. storočí
s presahom do storočia nasledujúceho.
Dejiny slovenskej drámy 20. storočia zahŕňajú v piatich obsiahlych kapitolách zložitý príbeh a spletitú históriu slovenskej drámy 20. storočia, jej uvádzania na divadelné javiská, ako aj životné osudy jej tvorcov.
Publikácia prináša portréty významných dramatikov, ktorí profilovali osudy slovenskej drámy a divadla a svojou činnosťou ovplyvnili ich vývin a tvar. Zahŕňa tiež informácie o tvorbe menej známych autorov, ktorí zasiahli do vývinu slovenskej drámy hoci len parciálne. Rovnako sa venuje aj mimoliterárnym aspektom divadelnej tvorby, ktoré často výrazne ovplyvnili texty pre divadlo. Publikáciu dopĺňa rozsiahly súpis knižných vydaní divadelných hier, súpis prvých uvedení divadelných hier na profesionálnych scénach, registre a bohatá fotodokumentácia.
Publikácia Dejiny slovenskej drámy 20. storočia vznikala od roku 2007 v rámci Centra výskumu divadla Divadelného ústavu pod vedením renomovaného divadelného teoretika
a kritika profesora Vladimíra Štefka. Knihu lektorovali prof. Ľubomír Vajdička a prof. PhDr. Tibor Žilka, DrSc.
Vznik publikácie viedol Vladimír Štefko, autor štyroch kontextových kapitol a dvoch štúdií
o profilových dramatikoch. Autormi ďalších statí sú slovenskí teatrológovia a kritici: Michal Babiak, Juliana Beňová, Martin Ciel, Peter Čahoj, Božena Čahojová, Oleg Dlouhý, Kornel Földvári, Ján Jaborník, Elena Knopová, Jozef Koleják, Dagmar Kročanová Roberts, Natália Mazanová, Zdenka Pašuthová, Martin Porubjak, Ján Sládeček, Ján Šimko a Martin Timko.
Slovenská divadelná architektúra v publikácii Divadelného ústavu
Publikácia Divadelného ústavu Divadelná architektúra na Slovensku je jedinečným materiálom o divadelných priestoroch – historických aj moderných divadelných budovách a interiéroch divadiel na Slovensku.
Publikácia Divadelná architektúra na Slovensku autoriek Henriety Moravčíkovej
a Viery Dlháňovej vychádza v edícii Divadelného ústavu – Slovenské divadlo. Grafický dizajn spracoval Ján Triaška.
Publikácia prostredníctvom opisu architektúry divadelných priestorov, ich historického vývoja a súčasného stavu odhaľuje skvosty slovenskej architektúry. Odkrýva tiež často neznámy umelecko-spoločenský kontext, ktorým dokazuje kultúrny rozkvet na Slovensku. Autorky tak predstavujú rozsiahle kultúrne dedičstvo našej krajiny späté s divadlom a bohatá obrazová príloha upriami pozornosť na architektonické hodnoty v oblasti divadelného života na Slovensku.
Henrieta Moravčíková je vedecká pracovníčka a vedúca Oddelenia architektúry na Ústave stavebníctva a architektúry Slovenskej akadémie vied. Pôsobí aj na Fakulte architektúry STU v Bratislave. Skúma architektúru 20. a 21. storočia, publikovala viacero knižných diel,
a množstvo vedeckých a odborných štúdií z oblasti histórie a teórie architektúry. Je editorkou vedeckého časopisu SAV Architektúra & Urbanizmus.
Viera Dlháňová po štúdiu dejín umenia na Filozofickej fakulte UK v Bratislave nastúpila
v roku 2008 na PhD. štúdium na Ústave stavebníctva a architektúry Slovenskej akadémie vied. Divadelná architektúra na Slovensku je aj témou jej dizertačnej práce.
