30.01.2017 11:32

Vyšla monografia Čítanie v mysli bábkara a básnika (Jozef Mokoša)

Slovenská sekcia UNIMA (Union Internationale de la Marionette) – Národné stredisko Medzinárodného bábkarského zväzu pri UNESCO si vás dovoľuje informovať o tom, že o poprednom slovenskom bábkarovi a básnikovi Jozefovi Mokošovi vyšla kolektívna monografia Čítanie v mysli bábkara a básnika (Jozef Mokoša).

Monografia vznikla pod vedením teatrologičky prof. PhDr. Dagmar Inštitorisovej, PhD. a autormi ďalších kapitol sú: teatrologičky prof. MgA. Ida Hledíková, PhD. a doc. Mgr., Mgr. art. Barbora Krajč Zamišková, ArtD., literárni vedci doc. PhDr. Andrea Bokníková, PhD. a Mgr. Matúš Mikšík a diplomant doc. MgA. J. Mokoša Mgr. art. Peter Tilajčík

Prvý tematický celok s názvom Dramatická tvorba tvoria príspevky, ktoré sa zaoberajú jeho autorskými aktivitami:

  • Inštitorisová sa v kapitole Dramatická tvorba pre divadlo, rozhlas, film a televíziu venuje dramatickým útvarom, ktoré J. Mokoš vytvoril pre deti i dospelých
  • Peter Tilajčík sa v kapitole V Krajskom bábkovom divadle Banská Bystrica zaoberá takmer dvadsaťročným pôsobením J. Mokoša v tomto divadle (1962 – 1981), vďaka čomu sa stalo známym nielen v česko-slovenskom divadelnom kontexte.
  • Záver tvorí kapitola D. Inštitorisovej Dramaturgické myslenie ako báseň, v ktorej sú pomenovávané a sumarizované základné postupy, ktoré sú späté s dramaturgickou tvorbou J. Mokoša pre detského i dospelého diváka.

Druhý tematický blok s názvom Básnická tvorba je zameraný na básnickú a čiastočne aj prozaickú tvorbu J. Mokoša:

  • Bokníková vytvorila najrozsiahlejšiu kapitolu o celej básnickej tvorbe J. Mokoša s názvom Poézia, ktorou sa nám prihovára mág i dôverný spoločník.
  • Mikšík je autorom kapitoly s názvom Ten istý básnik (K básnickej tvorbe pre deti).

Tretí tematický blok s názvom Pedagogické aktivity sa venuje pôsobeniu J. Mokoša na Divadelnej fakulte Vysokej školy múzických umení v Bratislave:

  • Krajč Zamišková v kapitole s názvom Pedagóg, za ktorého sa oplatí bojovať mapuje pedagogické metódy J. Mokoša počas výučby predmetov ako autorská tvorba, réžia či dramaturgia a i.

Štvrtý tematický blok s názvom Autorská poetika dramatickej a básnickej tvorby obsahuje práce J. Mokoša, ktoré pomáhajú hlbšie pochopiť spôsob jeho dramaturgického myslenia.

Osobitým typom príloh sú básnické a prozaické texty J. Mokoša, ktoré oddeľujú od seba jednotlivé kapitoly, prípadne podkapitoly.

Témy dopĺňa rad podkapitol z pera spolupracovníkov J. Mokoša ako P. Uher, Š. Šmihla, Ľ. Vajdička, K. Horák, J. Rezník, M. Kákoš, S. Ivaška, O. Spišák, P. Palik a rôznych odborníkov ako J. Čajková, M. Lásková, I. Škripková a i..

Súčasťou monografie sú aj Menný register, Výber z personálnej bibliografie Jozefa Mokoša a DVD s  ukážkami z tvorby J. Mokoša a z prác o ňom (študentské práce, teatrologické a literárnovedné práce M. Jurča atď.)

Monografiu vydalo SC UNIMA v spolupráci s VŠMU Bratislava a jej vydanie finančne podporil Fond na podporu umenia a VŠMU Bratislava.

 

Doc. MgA. Jozef Mokoš (1941) patrí medzi najvýznamnejších slovenských básnikov a bábkarských dramaturgov a dramatikov. V oblasti divadla sa za sebou aj bohatú prekladateľskú, upravovateľskú a prebásňovaciu činnosť, príležitostne sa venuje aj réžii a je autorom veľkého počtu textov piesní do divadelných inscenácií pre detského diváka.

Jeho prvá i druhá básnická zbierka – Praskanie krvi (1962), Jesenné litánie (1969) sa stali už v čase ich publikovania kultovými a i vďaka básnickej tvorbe pre deti patri medzi 10 najrecitovanejších básnikov na súťažiach v umeleckom prednese (zb. Vkladná knižka rozprávok a básničiek, 2000, Vysielanie pre deti, 2002 atď.).

Pod jeho dramaturgickým vedením (1969 – 1981) sa dnešné Bábkové divadlo na Rázcestí v B. Bystrici (predtým Krajské bábkové divadlo) stalo jedným z najvýznamnejších bábkových divadiel v bývalom Československu. Vďaka Mokošovej autorsko-básnickej divadelnej poetike a presadzovaniu princípov hravosti, kreativity, interaktivity, spolupatričnosti medzi hercami a detským divákom, humanistickej etiky a často majstrovsky vyváženej práce s bábkami, s rôznymi formami ich odkrytého vodenia a inšpiratívnemu činohernému prístupu k tradičným bábkarským témam zoskupil okolo seba rad osobností slovenskej a českej kultúry (Š. Šmihla, Ľ. Vajdička, C. Turba, P. Uher, K. Brožek, K. Hejman, M. Kováč, M. Jurčo atď.). Do repertoáru (nielen BDNR) sa v tom období dostali skvosty slovenskej, českej i svetovej dramatiky, poézie a prózy (F. Hrubín, M. Rúfus, Ľ. Feldek, bratia Čapkovci, C. Gozzi a i.) a vznikol rad kultových inscenácií ako Hašterica (réžia: J. Mokoš), Kráľ jeleň (réžia: Ľ. Vajdička) a Malé klauniády (réžia: C. Turba). Podľa prvej vymenovanej bolo pomenované jedno z najvýznamnejších bábkarských ocenení Hašterica, ktoré v sa v súčasnosti udeľuje na festivale Bábková Žilina. Medzinárodný projekt Jánošík (1975) troch divadiel (BDNR, DRAK Hradec Králové, Teatr lalki i aktora Marcinek Poznaň) ešte pred Divadlom Husa na provázku v Brne začal éru medzinárodných projektov, ktoré sú už pevnou a neprehliadnuteľnou súčasťou našej divadelnej kultúry (projekt bol v roku 2010 obnovený v inom zložení divadelných súborov Starým divadlom K. Spišáka v Nitre, s novou hrou J. Mokoša na jánošíkovskú tému).

V období jeho pôsobenia v Poetickom súbore NS Bratislava (1983 – 1991) sa opätovne presadil ako dramaturg s osobitým poetickým videním sveta a vďaka tomu vznikol rad i z tematického hľadiska pozoruhodných inscenácií (Hlava XXII., Cesta, Evanjelium podľa Jonáša, Vidím Slnko, Deň dlhší ako ľudský vek atď.). Prinavrátil na slovenské javiská dramatika a prozaika P. Karvaša, a to jeho hrou Vlastenci z mesta YO (réžia: Marta Gogálová, 1988).

Od roku 1990 pôsobí ako pedagóg na katedre bábkarskej tvorby VŠMU, jeho žiakmi sú i v súčasnosti popredné osobnosti slovenského bábkového divadla ako napr. G. Dezorz, I. Martinka, P. Palik, P. Tilajčík, B. Krajč Zamišková, I. Macková a i.

Za básnickú i divadelnú tvorbu dostal veľký rad ocenení od rôznych stavovských i kultúrnych inštitúcií, čo je dôkazom jeho vysoko hodnotnej umeleckej práce. (napr. 1962 – Prémia Slovenského literárneho fondu za básnickú zbierku Praskanie krvi – Cena Ivana Krasku za debut roka, 1966 – Prémia Slovenského literárneho fondu za preklad a dramaturgickú úpravu hry Mileny Markovej Diablov most, 1970 – Prémia Slovenského literárneho fondu za dramaturgiu hry Vítězslava Nezvala Anička Škriatok a Slamený Hubert, 1975 – Divadelná cena Zväzu slovenských dramatických umelcov za dramaturgickú spoluprácu pri vzniku bábkovej hry Jánošík v Bábkovom divadle v Banskej Bystrici, 1976 – Prémia Slovenského literárneho fondu za dramaturgiu inscenácie Milana Rúfusa Z knihy rozprávok, 1980 – Prémia Slovenského literárneho fondu za dramaturgickú tvorivú prípravu inscenácie Carla Gozziho Kráľ jeleňom, 1987 – Prémia Slovenského literárneho fondu, výboru sekcie pre tvorivú činnosť v oblasti divadla a filmu, za réžiu pôvodného textu Zahrajte sa s nami, 1988 – Prémia Slovenského literárneho fondu, za prvé slovenské uvedenie javiskovej adaptácie diela význačného sovietskeho spisovateľa Čingiza Ajtmatova Deň dlhší ako ľudský vek, 1988 – Cena Zväzu slovenských dramatických umelcov za divadelnú tvorbu a cieľavedomú dramaturgickú profiláciu tvorby Poetického súboru NS Bratislava a za prípravu pôvodnej hry Karola Horáka Cesta, 1998 – Cena ministra kultúry Slovenskej republiky za veľmi dobré pracovné výsledky a dlhoročný osobný vklad do slovenskej kultúry a umenia, 2001 – Literárna cena VÚB za rok 2000 Jozefovi Mokošovi za dielo Vkladná knižka rozprávok a básničiek, tiež Cena Spolku slovenských spisovateľov, 2010 – Cena Stana Radiča za objav roka na európskom festivale humoru a satiry Kremnické gagy, 2011 – HAŠTERICA 2011, zvláštna cena za celoživotné dielo udeľuje festival Bábková Žilina a Slovenské centrum UNIMA,  2010 – Prémia Literárneho fondu, výboru sekcie pre pôvodnú literatúru, za dielo Jánošík? Jánošík! Jánošík…, 2012 – Zlatý gunár v kategórii Produkcie pre deti na Európskom festivale humoru a satiry Kremnické gagy za dielo Alica, 2014 – bronzová soška Schöne Náciho od akad. sochárky Ľudmily Cvengrošovej za vzťah a vernosť k svojmu mestu a tiež Cena Literárneho fondu, výboru sekcie pre tvorivú činnosť v oblasti rozhlasu, divadla a zábavného umenia, za celoživotné dielo a i.)

Autor článku: Ivan Gontko