V divadle Archa se bude konat přehlídka slovenského divadla Nová dráma
Divadelní ústav v Bratislavě již devět let organizuje festival současné slovenské a světové divadelní tvorby Nová dráma /New Drama. Platforma pro setkání a konfrontaci tvůrců a témat představí svou slovenskou odnož podruhé i v Praze. Místem česko-slovenského divadelního setkání se 10. prosince stane Divadlo Archa.
„Nová dáma zažíva na Slovensku obrovský boom, kdeže hovorí o témach, ktoré boli doteraz zamlčované. Alebo sa o nich jednoducho nehovorilo, kdeže sa (ne)dalo predpokladať, ako bude široké publikum (a vtedajšie politické zoskupenie) reagovať. Teraz už vieme kriticky prehodnotiť svoju minulost aj v divadle a dokonca často si to od tvorcov priam žiadame. Na druhej strane sme očarení novou telesnosťou, ktorá takisto prináša zaujímavé projekty. Myslím si, že sa oplatí pozrieť si slovenské nové divadlo. Je čerstvé a inšpirujúce.“, říká iniciátorka přehlídky a ředitelka Divadelného ústavu v Bratislavě, Vladislava Fekete.
Záměrem projektu Nová dráma / SLOVENSKO je vytvořit prostor nejen pro prezentaci toho, co na Slovensku v divadle vzniká, ale i pro mezinárodní konfrontaci a debatu. „Výběrem inscenací, které budou v Praze 10. prosince uvedeny chceme poukázat na dva odlišné prístupy réžijné aj dramaturgické k súčasným textom. Tentokrát sme prezentáciu slovenskej súčasnej performing art scény rozšírili aj o performaciu výtvarníka Borisa Ondreičku Entoptický & Tacitný - projekciu obrazoveho-archívu a čítania vybraných textov autorom.“, hovorí koordinátorka projektu Dáša Čiripová
Program
- 18.00 5chalanov.sk (Štúdio 12, Bratislava)
- 19.15 Boris Ondreička – performancia Entoptický & Tacitný
- 20.00 – Sedem dní do pohrebu (Slovenské komorné divadlo Martin)
Ján Rozner, Peter Pavlac
Sedem dní do pohrebu
Autobiografický román publicistu, prekladateľa, literárneho, divadelného a filmového kritika Jána Roznera Sedem dní do pohrebu získal množstvo ocenení a považuje sa za slovenskú knihu desaťročia. Príbeh, ktorý reflektuje smrť Roznerovej manželky, významnej slovenskej prekladateľky Zory Jesenskej a následný týždeň do jej pohrebu totiž neopisuje len poslednú etapu ich vzťahu, ale presne zobrazuje i realitu vtedajšej doby. Zora Jesenská na začiatku sedemdesiatych rokov podľahla leukémii, no „rakovina“ vtedy postihla celý národ.
Obdobie normalizácie patrí totiž medzi to najdehonestujúcejšie v histórii bývalého Československa. Žiť v sedemdesiatych rokoch, kedy bolo absolútne prirodzené nikomu a ničomu neveriť, myslieť si jedno a vravieť druhé a kedy sa akýkoľvek morálny úpadok dal elegantne ospravedlniť, zanechalo katastrofálne následky na charaktere národa. A presne v tom spočíva najväčšia sila inscenácie režiséra Ľubomíra Vajdičku. Spoločne s autorom dramatizácie Petrom Pavlacom vytvorili kruto presné svedectvo o dobe, v ktorej človek musel kontrolovať ešte aj to, kto, ako a nad koho hrobom mlčky stojí. Jednoduché riešenie scény necháva naplno vyniknúť sile textu a hereckým výkonom.
dramaturgia / Róbert Mankovecký
réžia / Ľubomír Vajdička
scéna / Jozef Ciller
kostýmy / Marija Havran
hudba / Peter Mankovecký
hrajú / Jana Oľhová, Lucia Jašková, Ján Kožuch, Dano Heriban
premiéra / 25. máj 2012, Slovenské komorné divadlo, Martin
Simona Semenič
5chalanov.sk
Hra slovinskej autorky Simony Semenič 5chalanov.si rozvíja nielen tému očarenia hrdinami virtuálnych počítačových hier a televíznymi i filmovými superhrdinami, ale rovnako sa venuje problematike odpozorovania rodinných stereotypov v správaní rodičov ako aj otázkam xenofóbie a sexuálnej diskriminácie. Zmena koncovky „si“ na „sk“ napovedá, že sa stretáme s javom, ktorý nie je iba lokálny. Spoločnými menovateľmi sú totiž násilie, hrubosť, vulgárnosť a neznášanlivosť, ktoré nebadane a ľahko prenikajú dokonca do detských hier. Blaž, Jurij, Denis, Vid a Krištof sú malí chlapci (hraní herečkami), ktorí sa po škole stretávajú, aby sa zahrali. Ich „hranie sa na“ pripomína presne odpozorovaný program s nemennými pravidlami, v ktorom niet miesta pre pozitívne city či zľutovanie. Naivita a úprimnosť detského vnímania reality kreslí novú, tak trochu zvrátenú podobu súčasnosti. Práve v tomto kontraste sa rodí bolestivé zistenie, že svet, ktorý sme stvorili pre naše deti, nie je miestom slobody, rovnosti, ani lásky či súcitu.
dramaturgia / Marek Godovič
réžia / Adriana Totiková
preklad / Romana Marušková
scéna / Miro Král
kostýmy / Vlasta Kubušová
hudobná spolupráca / Michal Baláž
hrajú / Ivana Kubáčková, Barbora Zamišková, Elena Kolek Spaskov, Danica Matušová, Sandra Palenčárová
premiéra / 26. október 2012, Štúdio 12, Bratislava
Boris Ondeička
Entoptický & Tacitný
projekcia obrazoveho-archívu a čitanie vybraných textov
Termín “entoptický” etabloval juhoafrický sociálny antropológ a archeológ David Lewis Williams v polovici 80-tych rokov 20 storočia, označujúc ním obrazy produkované v priestore medzi okom a mozgom. Vychádzal z výskumu prehistorickej vizuálnej kultúry (predovšetkým jaskynných rytín a kresieb) uvedomujúc si, že totožné ornamenty, paterny a podobne sa vytvárajú v tom istom období bez akejkoľvek kultúrnej výmeny. Preto musí existovať niečo "primordiálnejšie" ako kultúrna konštrukcia – telo samo.
Tacitný je termín z polovice 50. rokov 20. storočia maďarského polyhistora Michaela Polanyiho, ktorý pomenováva neexplicitne (nepopísateľne / nevypovedateľne) formy vedomosti a komunikácie (napríklad schopnosť bicyklovať alebo rozoznávať konkrétnu tvár medzi miliónmi). Tvrdí, že pomer explicitného voči tacitnému je 1:3.
Výtvarník Boris Ondreička pomenováva vlastný dlhodobo budovaný obrazový archív Entoptickým sústreďujúc sa na asociatívnu kvalitu obrazu, skúmajúc históriu produkcie obrazov. Tento vizuálny archív sprevádza živé čítanie jeho textov (je vždy obohacovaný o obrazové analógie k čítanému). Jednotlivé zábery sa spájajú s fragmentami textu na náhodnej baze, vďaka vlastným metrikám a taktom, ktoré vytvárajú synestetickú osciláciu obrazu a textu / zvuku.
Boris Ondreička (1969) žije v Bratislave, pracuje vo Viedni. Študoval na VŠVU v Bratislave, absolvoval zahraničné stáže na Slippery Rock University v USA a na Norwich Institute of Fine Arts and Design vo Veľkej Británii. Niekoľko rokov pracoval ako projektový koordinátor pre Sorošovo centrum pre súčasné umenie, neskôr bol riaditeľom tranzit.sk. Od roku 2012 je hosťujúcim kurátorom Thyssen-Bornemisza Art Contemporary vo Viedni. Je spevákom kultovej bratislavskej skupiny Kosa z nosa a zároveň aj autorom textov piesní.
Výstavy / performancie
Manifesta 2, Luxembourg, L, Venice- (Czechoslovak & Roma pavilions), Prague-, Gyumri-, Torino-, Anzengruber-, Tai-Pei-, Athens-, Jakarta- biennales; PS1 NYC, USA, BAK Utrecht, NL, W139 and De Appel, Amsterdam, NL, Smak, Gent, BE, Kunsthalle Loppem, BE, Marres, Maastricht, NL, Tramway Glasgow UK, Norwich Gallery UK, Fondazione Sandretto Regaudengo Turin, IT, Le Plateau, Paris, F, Galerie Jocelyn Wolff, Paris, F, Frankfurter-, Kölnischer-, Badischer-, Münchener-, Stuttgarter Kunstvereins, DE, Kiasma, Helsinki, FI, HKW, Berlin, DE, ACAF, Alexandria, EG, Slovak and Czech national galleries, Galerie Václava Špálu, Praha CZ, Secession, Mumok, Künstlerhaus, Kunsthalle, Belvedere, TBA21 (all) Vienna, AT, Donaufestival, Krems, AT, Magazin 4, Bregenz, AT, KJUBH Cologne DE, Hit Bratislava, Medium Bratislava, Open Bratislava, Space Bratislava, PGU Zilina, SJK Trnava, SG Banská Bystrica, Múzeum Vojtecha Lofflera Košice...
Kurátorstvo
Supper Club (2013-2014) Ephemeropteræ (2012-2013), Tomorrow Morning Line, (2012) v Thyssen-Bornemisza Art Contemporary-Augarten vo Viedni, Discusiones & Demostraciones, Hay, Cartagena, LIA, Bogota, Lugar a Dudas, Cali, COLOMBIA, Manifesta 8, Murcia and Cartagena, ES, (2010-2011), Symposion at The Event, Birmingham, UK, (2011) Being The Future, Palast der Republik, Berlín, DE, (2000) atď.
Spoluzakladateľ Spoločnosti Júliusa Kollera (2010), je odborným konzultantom pre Documenta 12, Kassel, DE, Moma, NYC, USA, New Museum NYC, Centre Pompidou, Paris, F, Tate Modern, London, UK, ICI, NYC, USA, Generali and Kontakt, Vienna, AT, Museum of modern art Warsaw, PL, Former West, Utrecht, NL.
http://www.theatre.sk/sk/aktivity/festival-nova-drama/2012-3/
