22.01.2020 12:26

Konference Recyklácia v performatívnych umeniach: od kreativity ku komercializácii – výzva k účasti

Konferencia sa bude konať 14. mája 2020 v Bratislave v spolupráci s Divadelným ústavom v rámci 30. svetového kongresu Medzinárodnej asociácie divadelných kritikov AICT/IATC.

Konferencia sa bude konať v anglickom a francúzskom jazyku so zabezpečením simultánneho prekladu do slovenčiny.

Prečo práve recyklácia?

Recyklácia je vo všeobecnosti proces premeny odpadu na opätovne použiteľný materiál. Metafora recyklácie sa však dá aplikovať na scénické umenie v mnohých kontextoch. Na recykláciu je v skutočnosti možné pozerať sa ako na nevyhnutnú estetickú kvalitu divadla a performatívnych umení všeobecne. Napriek predpokladanej replikácii výkonu z jedného večera na druhý, recyklovaný kultúrny produkt neustále dopĺňa a vkladá paradoxnú iskru „nového“ popri „recyklovanom“. V tomto zmysle by sa dalo povedať, že divadlo sa samo neustále regeneruje.
Historicky dochádza k prirodzenej recyklácii založenej na vývoji žánrov a štýlov. Klasické grécke tragédie recyklovali mýty o ich kultúre. Rimania neskôr recyklovali grécke tragédie a komédie. Túto trajektóriu nasledovali aj diela talianskej renesancie a francúzskeho klasicizmu. Dokonca aj William Shakespeare bol majstrom recyklácie rôznych materiálov: história Anglicka, stredoveké legendy, grécke mýty atď.
Ako sa od konca 19. storočia začala pozornosť sústreďovať na režiséra, každá nová interpretácia klasického diela obsahuje v sebe aj recykláciu naratívov.
V kontexte našej konferencie sa snažíme vyzdvihnúť súčasné postupy týkajúce sa konceptu „recyklácie“ v divadle a divadelnom umení.

Konferencia bude skúmať tri hlavné paradigmy:

  1. Umelecký prístup:

Súčasné divadlo veľa zdedilo po postmodernom divadle v 70. a 80. rokoch 20. storočia. Postdramatické divadlo je tiež ovplyvňované postmoderným divadlom, ako je použitie koláže, montáže, intertextuálnych spojení, interkultúrnych správ a popkultúrnych citátov (napríklad súčasná nemecká réžia). Dokonca aj v dramatickom písaní sme svedkami praktiky „prepisovania“ starých príbehov, ktoré sa premietajú do nových sociálnych kontextov, komentujú tradičné príbehy a využívajú známe archetypy. Žije divadlo dnes vo „večnom postmodernom čase“? Je myšlienka novosti stratená navždy? Aké sú umelecké hodnoty tohto druhu recyklácie na jednej strane a výzvy/obmedzenia na strane druhej?

  1. Kultúrny priemysel:

Recyklácia môže súvisieť aj s komercializáciou. Divadelní tvorcovia vo výraznej miere využívajú divadelné a nedivadelné materiály, ako napríklad adaptácie slávnych románov s ľahko rozpoznateľnými hrdinami, prepisy populárnych filmov, historické udalosti, životopisy známych osobností na komerčné účely. Môže súčasné divadlo odolávať pokušeniu nekonečne recyklovaných známych prvkov? A malo by? Festivalová kultúra a trh pre medzinárodné koprodukcie hľadajú „veľké mená“, ktoré inšpirujú určité „typy“ predstavení, ktoré potom cestujú po celom svete. Aké sú tlaky a nevýhody, ktoré sa objavujú v takýchto scenároch? Ako festivaly úmyselne alebo neúmyselne diktujú prácu, ktorá je produkovaná a prezentovaná? Peniaze sú potrebné a môžu byť užitočné, ale aký je pokles, keď je múzické umenie jedinečne poháňané požiadavkami kapitálu a trhu?

  1. Ekologické divadlo:

V neposlednom rade ide o recykláciu v jej najobecnejšom kontexte. Keď sa naša planéta otepľuje, môže divadelné umenie prispieť k zníženiu uhlíkovej stopy? Aké experimenty sú možné v produkciách, ktoré sú environmentálne uvedomelé a zbavené nadbytočností? Aké verzie „chudobného divadla“ existujú? Môžu tieto divadlá rovnako zarezonovať, keď menej je niekedy aj viac?

Vyzývame Vás na prihlasovanie štúdií a prezentácií na vyššie uvedené témy. Odporúčame vám vytvoriť prezentácie využívajúce videá a obrazové materiály.
Dĺžka príspevku/prezentácie: 15 minút
Termín na zasielanie abstraktov (nie viac ako 250 slov): 31. januára 2020

Viacej informácií nájdete tu.

Zuzana Uličianska, členka výkonného výboru IATC/AICT, zuzana.ulicianska@gmail.com

Autor článku: Slovenské centrum AICT