České divadlo Divadlo Pôtoň v spolupráci s Horáckým divadlom Jihlava pripravuje online premiéru koprodukčného divadelného projektu Swing Heil! Divadlo Pôtoň v spolupráci s Horáckým divadlom Jihlava pripravuje online premiéru koprodukčného divadelného projektu Swing Heil!
Divadlo Pôtoň v spolupráci s Horáckým divadlom Jihlava pripravuje online premiéru koprodukčného divadelného projektu Swing Heil! Slovenská premiéra sa uskutoční 26. apríla 2021 a česká premiéra 30. apríla 2021.
Koprodukčný medzinárodný projekt zaostruje pozornosť na subkultúru vyznávačov jazzu a swingu, ktorá stála v období druhej svetovej vojny v opozite voči totalitnému nacistickému režimu. Zodvihnúť pravicu a namiesto obligátneho pozdravu zakričať „Swing heil!“ znamenalo prihlásiť sa ku skupine odporcov, provokovať rovesníkov odetých do rovnošaty Hitlerjugend a zaujať k spoločenskej situácii jasný postoj. Nebolo to však len o odpore kvôli zakázanej hudbe a zakázanému tancu. Nebolo to len o mládežníkoch. Táto subkultúra zahŕňala aktivistov viacerých generácií, z rôznych oblastí umenia a spoločenského života, ktorí slobodu slova a prejavu bránili rôznymi nemilitantnými spôsobmi. Veľká väčšina z nich však bola umučená, popravená alebo deportovaná do koncentračných táborov.
„Napriek tomu, že rozprávame o jazze a swingu, divák sa neocitne uprostred swingovej párty plnej bezstarostnosti a zábavy. Inscenácia swinguje – teda, pohojdáva sa – skôr vo formálnych prostriedkoch. Vizuálnych. Performatívnych. Ale aj zvukových a hudobných. Swing Heil! je fúziou činoherného, tanečného, objektového a fyzického divadla. Je to experiment a výskum zároveň.“, povedala o pripravovanej inscenácii režisérka Iveta Ditte Jurčová.
Impulzom k spracovaniu tejto témy bola pre tvorcov kniha Swingaři a potápky v protektorátní noci historika Petra Kouru, ktorý podrobne mapoval českú mestskú mládež inklinujúcu k anglo-americkej kultúre. Autor v knihe skúmal vzťah nacizmu k jazzovej hudbe a dokumentoval prenasledovanie jazzových hudobníkov, či swingových fanúšikov. Swing počas druhej svetovej vojny predstavoval generačný fenomén (nielen) českej mládeže. Pre tvorivý tím to bol odrazový mostík pre hľadanie dobových príbehov a paralel k našej súčasnosti.
„Na pôdoryse inscenácie pracujeme s fragmentami dvoch autentických príbehov z obdobia druhej svetovej vojny. Prvým je príbeh tanečnice, choreografky a výtvarníčky Niny Jirsíkovej, ktorá bola azda ako jediná Češka deportovaná do koncentračného tábora Ravensbrück za svoj tanec v baletnej inscenácii Pohádka o tanci. Nositeľkou druhého príbehu je Anna Goldsteiner, z malého mestečka Pulkau v dolnom Rakúsku, ktorej sťali hlavu kvôli tomu, že povolila miestnym mládežníkom – vyznávačom jazzu a swingu – stretávať sa v jej byte.“, povedala o východiskových bodoch inscenácie režisérka inscenácie Iveta Ditte Jurčová.
„Toto sú dva silné príbehy, ktoré však nechceme komunikovať len v dokumentárnej rovine, ale chceme ich zasadzovať do súčasného kontextu. Zdá sa nám to ako stále aktuálna téma. Nacizmus a neonacizmus sú tu akosi prítomné, sú plné nenávisti, stoja oproti slobode a tým pádom aj oproti slobode tvorby.“
„Při výslechu na gestapu jsem shledala, že tam mají přesný rozbor libreta mého baletu. Co která scéna znamená, čím jsem mohla popudit Říši. Bylo tam toho věru víc, než jsem opravdu myslela. Tento rozbor rozhodně dělal Čech, který rozumněl baletu. Tak si někdy myslím, že třeba je tu ještě mezi námi a já mu ani nemohu poděkovat.“ (Nina Jirsíková)
„V Pulkau je zakázané stretávať sa v skupinách. Nie je možné prenajať si alebo zapožičať priestory. Zrušili sa všetky spolky a tie ktoré zostali majú na schôdzach politický dohľad. S výnimkou Hitlerjugend. Tí sa môžu stretávať kedy chcú a kde chcú. Obsadili krčmy. Pohostinstvá. Ulice. Úradné budovy. Malí Hitlerčíkovia prebrali na seba aktivity dobrovoľných hasičov, členov Červeného kríža a sú v spolku záhradkárov. Sú asi všade. Ak to takto pôjde ďalej, zrejme budú aj členmi klubu penzistov a vojnových veteránov.“ (Anna G.)
Na koprodukčnej inscenácii pracoval zmiešaný československý tvorivý tím. Režisérka, spoluautorka libreta a výtvarného konceptu Iveta Ditte Jurčová. Dramaturg Marek Godovič. Autor hudby Ivan Acher. Výtvarníčka Katarína Caková. Spoluautor libreta a autor svetelného dizajnu Michal Ditte. Zvukový dizajnéri Milan Slama a Lukáš Kubičina. Tanečníci a herci Tom Rychetský, Denisa Musilová, Ela Lehotská, Filip Jekkel. Inscenácia sa pripravovala od roku 2018 na oboch divadelných scénach – na Slovensku a v Českej republike. Proces sa zastavil v marci 2020. Odložené boli aj plánované premiéry v máji a v septembri 2020. Medzinárodný tím sa uzavrel začiatkom roka 2021 do kreatívnej bubliny v Bátovciach a v apríli 2021 sa skúšobný proces ukončí, nateraz, aspoň online premiérami.
Divadlo Pôtoň sa rozhodlo pôsobiť na vidieku napriek výzvam, ktoré to so sebou prináša, s presvedčením, že súčasné umenie môže slúžiť ako nositeľ pozitívnych zmien. Môže otvárať dôležité otázky, propagovať pozitívne hodnoty, podporovať otvorenosť voči rozmanitosti, spájať umelcov, organizácie a komunity. Tieto kroky je dôležité robiť aj vo vidieckom kontexte. Kultúrna organizácia sídli v bývalom kráľovskom meste Bátovce od roku 2008. Počas jedenástich rokov pôsobenia v budove niekdajšieho kultúrneho domu dokázal tím Divadla Pôtoň vybudovať špecifické kultúrne a umelecké centrum so zaujímavými projektami celoslovenského, ale i medzinárodného významu.
Vstupenky a online stream: https://tootoot.fm/sk/events/60748cf17244030d346c6e6d
