Konference Kultúra – bremeno či kapitál?

V sobotu 25. 9. sa v rámci Divadelnej Nitry konala medzinárodná konferencia s názvom Kultúra – bremeno či kapitál? s podtitulom priama zodpovednosť verejnej správy za kultúru: od lokálnej po mestskú úroveň. Konferencia, ktorá je príspevkom do súčasnej diskusie o postavení kultúry v nových krajinách EÚ i v Európe ako celku, je pokusom upozorniť politické reprezentácie , že vytláčanie kultúry na okraj spoločenského, politického a ekonomického záujmu je vážnym previnením sa voči tradíciám európskej civilizácie aj voči princípom občianskej spoločnosti. Konferenciu otváral Rudolf Chmel, minister kultúry SR. Účastníkmi konferencie boli Guy Grant Gibson, teológ, Veľká Británia, Torben Glarbo, filmový režisér, Dánsko, Bert Holvast, generálny sekretár európskej rady umelcov, Holandsko, Péter Inkei, riaditeľ budapeštianskeho kultúrneho observatória, Maďarsko, Simon Kardum, riaditeľ odboru umenia na MK Slovinskej republiky, Darina Kárová, riaditeľka festivalu Divadelná Nitra, Slovensko, Therese Kaufmann, spoluriaditeľka Európskeho inštitútu pre progresívne kultúrne politiky, Rakúsko, Ludwig Laher, člen rady Medzinárodnej siete pre kultúrnu rôznorodosť, Rakúsko, Miroslav Marcelli, filozof, Slovensko, Kirill Razlogov, Ruský inštitút pre výskum kultúry, Rusko.

Medzinárodná konferencia sa zaoberala rôznymi aspektmi a kritériami postavenia kultúry súčasnej Európy. Po analýze postavenia kultúry na Slovensku a v Slovinsku, jednotlivé prednášky sa filozofických východísk kultúry dotkli témou kultúra a verejný priestor, či tézou kultúra ako primárne prostredie a energia podmieňujúca prežitie jednotlivca a spoločnosti – tézou vychádzajúcou zo základnej paradigmy, že kultúra je kapitál porovnateľný a analogický s prirodzeným kapitálom.

Na konferencii sa predstavili jednotlivé európske kultúrne siete a inštitúcie, zabezpečujúce a ochraňujúce kultúrny „enviroment“, ktoré v súčasnosti iniciujú medzinárodný pohyb obrany kultúry ohrozenej Ústavou a jednotlivými dohodami Európskej únie, redukujúce v globalizačnom procese kultúru na ekonomický potenciál výmeny tovarov a služieb a nezabezpečujúce istotu pre zachovanie kultúrnej rôznorodosti. V príspevkoch odznela ostrá kritika súčasných praktík bruselského byrokratického aparteidu.