05.12.2024 09:00

Navždy odišiel priekopník slovenskej pantomímy, svetoznámy umelec Milan Sládek

Divadelný ústav prijal 4. decembra 2024 s hlbokým zármutkom správu, že vo veku 86 rokov navždy odišiel priekopník slovenskej pantomímy, významný slovenský mím, herec, režisér, choreograf, výtvarník a pedagóg Milan Sládek. Slovensko i zahraničie stratilo poprednú osobnosť pantomímy a divadelného umenia, a to minimálne európskeho významu. Blízkym vyjadrujeme úprimnú sústrasť. 

Milan Sládek (23. 2. 1938 – 4. 12. 2024)
Mím, režisér, výtvarník, pedagóg

Milan Sládek sa narodil 23. februára 1938 v Streženiciach, dnešnej časti Púchova. Študoval rezbárstvo na Umeleckopriemyselnej škole v Bratislave (1957) a už v tomto období sa venoval divadlu – pod vedením významného pedagóga Miroslava Fikariho. So svojimi prvými pantomimickými číslami vystúpil v rámci študentského divadla Univerzity Komenského v Bratislave. Vysokoškolské štúdium začal na bratislavskej VŠMU v odbore herectvo, pokračoval v Prahe u E. F. Buriana, predstaviteľa českej divadelnej avantgardy a poetického divadla. V Prahe tiež získal svoje prvé profesionálne angažmán.

Spolu s Eduardom Žlábkom, tanečným sólistom a choreografom Burianovho divadla D 34, založil pantomimický súbor.

V roku 1960 sa v komédii Boule/Hrča prvýkrát objavila jeho legendárna postava Kefka, podľa ktorej v roku 1974 nazval svoje novozaložené divadlo. Na začiatku šesťdesiatych rokov sa spolu so Žlábkom vrátil na Slovensko. Hrával v súbore pantomímy pri Divadielku Horizont, ktoré sa v roku 1962 stalo autonómnym umeleckým telesom Slovenského národného divadla (SND). Svojimi inscenáciami sa priklonil k marceauovskému typu modernej pantomímy a na javisko dokázal preniesť hĺbku autorského pohľadu na človeka, a to s použitím širokej škály hereckých výrazových prostriedkov. Po okupácii v roku 1968 ostal v emigrácii – najprv vo Švédsku, potom v Nemeckej spolkovej republike. Usídlil sa v Kolíne, kde si vybudoval domovskú scénu a kde začal pôsobiť aj pedagogicky. V roku 1974 založil Divadlo Kefka, ktoré bolo vo svojej dobe jediným stálym divadlo pantomímy v Západnej Európe, a zároveň patrilo medzi najrenomovanejšie pantomimické súbory na svete. V roku 1976 založil medzinárodný festival pantomímy Gaukler/Kaukliar. V roku 1987 sa stal profesorom pantomímy na Folkwang Hochschule v Essene.

Po roku 1989 sa rozhodol vrátiť na Slovensko. Založil Medzinárodný inštitút pohybového divadla pod názvom Divadlo Aréna. Zamýšľal tu zužitkovať svoje umelecké i pedagogické skúsenosti a prispieť tak k rozvoju slovenskej pantomímy. Obnovil niektoré z najvýznamnejších inscenácií z obdobia svojho zahraničného pôsobenia, predovšetkým Apocalypticu (1992) a Dar (1993). Ale pripravil aj nové diela, pantomimický muzikál Grand Pierot (1997), pantomimickú adaptáciu Jarryho hry Ubu, pantomimickú fantáziu inšpirovanú prelomom tisícročí Labyrint MM – Koniec a začiatok (2000) či vlastnú adaptáciu Carmen (2000) a Opery za tri groše (2001).

Významnými sa stali aj jeho presahy do operného divadla. V SND inscenoval vo výrazných výtvarných konceptoch Mozartovu Figarovu svadbu (1991) a Monteverdiho Korunováciu Poppey (1993).

Po návrate do Nemecka (2002) pokračoval okrem vlastnej hereckej (pantomimickej) činnosti v realizovaní rozličných medzinárodných projektov: Opera za tri groše (Tokio, 2005), Pantalon a Columbina (Mozartov festival vo Viedni, 2006), Čarovná noc (Siena, 2008), Antigona (UNESCO, 2016) a ďalšie.

Ďalšou významnou líniou v Sládkovej tvorbe bola výtvarná výprava. Bol autorom mnohých kostýmových a scénických návrhov, ale aj bábok a masiek.

Spolu s Eduardom Žlábkom sú považovaní za zakladateľskú dvojicu slovenskej pantomímy. Obaja pedagogicky pôsobili aj na Divadelnej fakulte Vysokej školy múzických umení v Bratislave. M. Sládek vyučoval pantomímu, E. Žlábek tanec.

Milan Sládek bol držiteľom mnohých ocenení, okrem iného štátneho vyznamenania Rad Ľudovíta Štúra III. triedy za celoživotné dielo v oblasti pantomímy, pedagogickej činnosti a dlhoročnej reprezentácie Slovenskej republiky v zahraničí (2000) a Ceny Jozefa Kronera za celoživotné dielo (2002). Za svoje celoživotné dielo a za významný prínos v rozvoji školy, získal v roku 2019 na bratislavskej Vysokej škole múzických umení titul Doctor honoris causa. V roku 2020 mal premiéru dokumentárny film režiséra Martina Šulíka Milan Sládek zachytávajúci tvorbu a životnú cestu tohto nezlomného svetoznámeho umelca.

Česť jeho pamiatke.

 

Autor článku: převzato z: https://www.theatre.sk/, foto převzato z: https://www.tanecniaktuality.cz/

Navždy odišiel priekopník slovenskej pantomímy, svetoznámy umelec Milan Sládek

Zahraniční divadlo

19.11.2025

Divadlo Drak uvedlo v Bruselu tři reprízy inscenace Tichohoří Gumák

Divadlo Drak se v neděli 9. listopadu představilo na mezinárodním bienále EXPORT/IMPORT v Bruselu, kde uvedlo tři reprízy inscenace Tichohoří Gumák, určené pro děti ve věku od šesti měsíců. Vůbec poprvé se pořadatelé rozhodli zařadit do programu také inscenaci určenou pro batolata, tedy specifický žánr divadla pro nejmenší.

18.11.2025

Straussova Arabella přišla do nešťastné doby. Nyní míří v přímém přenosu z Metropolitní opery i do českých kin

Díla Richarda Strausse patří ke stálicím operního repertoáru. Jeho díla ale rozhodně nejsou zastoupena rovnoměrně. Dramaturgové často sahají, logicky, po notoricky známých kusech – Salome a Růžový kavalír patří k nejhranějším. Poněkud stranou zůstává třeba Arabella, ve Straussově tvorbě poměrně výrazný titul. Právě toto dílo nyní míří na plátna kin jako další projekce v oceňované sérii MET: Live in HD. Do kin po celém světě zamíří v sobotu 22. listopadu.

13.11.2025

JAMU udělí čestný doktorát britské scénografce a režisérce Howardové

Brněnská Janáčkova akademie múzických umění (JAMU) udělí čestný doktorát britské scénografce a režisérce Pamele Howardové. Slavnostní ceremoniál bude 26. listopadu v Divadle na Orlí. Ve stejný den akademie ocení také zásluhy divadelníka, pedagoga a bývalého rektora Václava Cejpka, jenž získá titul emeritního profesora.